Niekde na internete sa objavilo vyjadrenie, že balíčky z rôznych Linuxov ako Slackware, SuSE, Ubuntu tiež nemožno inštalovať z jedného do druhého rovnako ako balíčky z OpenBSD do FreeBSD a vraj je neférové takto porovnávať Linux a BSD.
Hoci nechcem, ale musím tu spomenúť Linux, aby som vyvrátil mýtus, ktorý je naznačený v úvode, pretože niektorí ľudia si myslia, že BSD je čosi podobné čo Linux. Nie je.
Z historického pohľadu, ak sa pozrieme na to, čo dnes je BSD, je to predovšetkým slovko (Berkeley Software Distribution) označujúce rodinu operačných systémov so spoločnou históriou i rovnakou či podobnou organizáciou (i mechanizmom fungovania) - napríklad spôsob, ako sa kompiluje jadro (config MYKERNEL), ako sa distribuuje systém (základ je prísne oddelený od balíčkov) atď.
FreeBSD i OpenBSD (ako základný systém) majú iné jadro, rozdielny obsah zdrojových súborov (i rovnakých ako ifconfig), niektoré príkazy i zariadenia sú inak pomenované, alebo na jednom (FreeBSD) neexistujú; ak existujú, môžu mať na tom druhom (OpenBSD) úplne iné funkcie atď. Rozdielov je viac. Tie sa pravdaže týkajú aj NetBSD, ale tomuto OS sa nebudeme venovať podrobnejšie. Ktokoľvek môže s istotou povedať, že OpenBSD nie je FreeBSD a že Ubuntu, Slackware či SuSE je Linux.
BSD
Z dôvodu vyvrátiť vyššie uvedený mýtus je dôležité povedať, že termín BSD označuje rodinu (operačných systémov), nie jej jedného člena. Členom rodiny je OpenBSD, FreeBSD i NetBSD, nie Open BSD (na rozdiel od Ubuntu Linuxu; slovko Linux sa vždy píše samostatne), ani Free BSD (na rozdiel od Slackware Linuxu). Každý člen BSD rodiny je iný a v rodine má svoju individualitu širšie vymedzenú ako jednotlivé linuxovské distribúcie.
Linux je terminologicky iba jadro, ktorého chrbtica je v každej linuxovskej distribúcii uniformná, hoci aj s menšími úpravami. V tomto ponímaní Linux nie je rodina a jeho rôzne distribúcie sú ako keby orgány jedného tela (Linux). V každom Linuxe je príkaz modprobe pre načítanie modulov do jadra, ale vo FreeBSD je to kldload a v OpenBSD modload, každý s iným zdrojovým kódom na rozdiel od modprobe. Medzi OpenBSD a FreeBSD (a pravdaže aj NetBSD či BSD/OS) je menšia kompatibilita ako medzi Slackware či Ubuntu Linuxom a ďalšími tučniakmi.
OpenBSD, FreeBSD či NetBSD sú ako samostatné ostrovy - každý má vlastné jadro a svoju klímu. Spoločnou vlastnosťou rodiny BSD je napríklad to, že základný systém je od balíčkov (ako OpenOffice.org, MPlayer, VLC atď.) viditeľne oddelený, alebo to, že všetky používajú delenie distribúcií na CURRENT (vývojová a nestabilná verzia), RELEASE (pre normálne použitie) a STABLE (stabilná podobne ako Lenny v Debian GNU/Linuxe). Každý jednotlivý systém z rodiny BSD je samostatný operačný systém pod svojou vlastnou strechou. Hoci rodina BSD má ešte viac spoločných prvkov (hierarchia adresárov atď.), nie je cieľom ich tu všetky vymenovať.
História
BSD systémy, ako ich poznáme dnes, vyšli zo skutočného Unixu, ktorý pôvodne vyvíjala univerzita Berkeley v Kalifornii. Svetlo sveta (ako voľne dostupný OS) najprv uzrel systém NetBSD (začiatkom roka 1993), potom FreeBSD (december 1993) a napokon OpenBSD (1995), ktorý vyšiel z NetBSD ako protest nespokojného vývojára Theo de Raadta. NetBSD sa oproti tým vyššie uvedeným (OpenBSD a FreeBSD) vyznačuje obrovskou podporou rôznych platforiem a iným balíčkovým systémom (pkgsrc).
Popri týchto tu bol aj komerčný BSD/OS, ktorého predaj skončil koncom roka 2003. Istý čas som používal verziu BSD/OS 4.1, v ktorej sa jadro skompilovalo iba za pár minút - bol rýchlejší ako FreeBSD. Dnes existuje aj MirOS BSD, ktorý nepatrí k žiadnym maličkým distribúciám a ktorý vychádza z OpenBSD s tvrdeniami, že zmeny, ktoré sa v OpenBSD iba očakávajú, sú v ňom už zahrnuté.
Ostatné ako PC-BSD netreba azda ani menovať, pretože ich vývojári nezasahujú do kódu základného systému ako v prípade MirOS BSD. Sú iba tým, z čoho vychádzajú (PC-BSD nie je nič iné ako FreeBSD).
Prečo BSD?
Možno zbytočná otázka, ale mýlite sa, ak si poviete, že si ju veľa ľudí nepoloží. OpenBSD, FreeBSD či NetBSD sú ako OS skutočnými derivátmi Unixu, tak odpoveďou bude prinajmenšom to, že pokiaľ sa zaujímate o tieto operačné systémy, získate hlbšie znalosti o tom, čo je to Unix.
FreeBSD a OpenBSD oproti sebe
Pri potrebe informovať čitateľov s cieľom spraviť menšie porovnanie FreeBSD a OpenBSD nebude dobré sa zamerať na príliš technické rozdiely, ale stačí iba poukázať na hlavný rozdielový základ, o ktorý zakopne každý užívateľ, pokiaľ sa rozhodne jeden alebo druhý systém vyskúšať.
FreeBSD: Pre nováčikov je podstatne viac užívateľsky priateľský, ale objavuje sa kritika, že je robustný, a preto sa stáva menej prehľadným. Niektoré veci v ňom nefungujú, hoci by mali. Isté charakteristiky, na ktoré si užívatelia zvykli, sa častejšie menia, alebo skôr odkláňajú od toho, ako tento OS vyzeral predtým. Odklonov v priebehu vývoja od obdobia povedzme pred siedmymi rokmi bolo viac ako v OpenBSD. Ako príklad uvedieme častejšie zmeny v syntaxe kompilačného súboru jadra, premiestnenie jadra z koreňového adresára do /boot/kernel od verzie 5.0 atď.
OpenBSD: Je naopak oveľa čistejší - ak niečo požadujete a OpenBSD to umožňuje, väčšinou vždy sa to podarí. OS po mnohých rokoch ostáva po užívateľskej stránke rovnaký a keď si užívatelia na niečo zvyknú, nemusia sa neskôr rozčuľovať. Balíčky z /usr/ports nainštalujete úspešne takmer vždy. OpenBSD ako OS je však zložitejší najmä pre ľudí, ktorí boli alebo sú zvyknutí na grafiku. Tým však nechcem tvrdiť, že je naozaj zložitejší, ale týmto ľuďom sa tak bude javiť.
FreeBSD: Inštalácia prebieha v podobnom prostredí, aké mal kedysi grafický DOS - zvládne ju hravo každý "linuxák". FreeBSD má dnes už aj inštalačné DVD, kde sú aj balíčky ako KDE a iné a pravdaže aj balíčkový systém ports a zdrojové súbory.
Po nabehnutí FreeBSD z inštalačného CD/DVD uvidí užívateľ takéto okno
OpenBSD: Užívateľovi stačí napáliť si na CD obraz install45.iso, ktorý nájde na FTP serveroch po celom svete (číslo "4.5" označuje aktuálnu verziu), a v základnom systéme (bez balíčkov) môže po inštalácii hneď pracovať. Balíčky (binárne) a aj balíčkový systém ports i zdrojové súbory si už musí, v prípade potreby (pokiaľ si nezakúpi oficiálne CD), doinštalovať zvlášť. Inštalácia je celá v texte. Ak chcete editovať, resp. deliť disk na diskové oddiely (fdisk), budete musieť pracovať s cylindrami - dnes pre niekoho možno i strašidelná predstava.
Z uvítacieho okna fdisku pri inštalácii OpenBSD vidieť, že ste v skutočnom Unixe
FreeBSD: Delenie diskov je nádhera. A nielen počas inštalácie, i po nej - zavoláte program sysinstall, vyberiete "Do post-install configuration of FreeBSD" a potom "The disk slice (PC-style partition) editor".
Delenie diskových oddielov vo FreeBSD
OpenBSD: Delenie diskov si vyžaduje trochu štúdium a nezvládne ho hneď každý. Systém nemá žiadny centrálny konfiguračný nástroj ako sysinstall vo FreeBSD a konfigurácia (inetd, firewall atď.) sa robí ručnou editáciou dôležitých skriptov.
Druhý diel: Duel: Porovnanie FreeBSD a OpenBSD, dokončenie
